Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dostáva cenu? Bežte tak, aby ste ju dosiahli. Veď každý pretekár sa zdržiava všetkého; oni to robia preto, aby získali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Ja teda bežím nie akoby bez cieľa a zápasím nie ako ten, kto udiera do prázdna. Ale zaobchádzam tvrdo so svojím telom a ovládam ho, aby kým iným hlásam, sám som nezlyhal.
1. Korintským 9:24-27

Nie som veľmi športový fanúšik nesledujem prenosy, nemám obľúbené tímy a pri väčšine športov ani nepoznám presné pravidlá. Podľa dnešného textu však usudzujem, že apoštol Pavel sa celkom v súdobom športe vyznal, teda minimálne behu rozumel. Často ma pri čítaní tohoto textu zarazilo, že apoštol si vybral beh, kde vyhráva iba jeden. Veď predsa, to že ja dobehnem neznamená, že iní cenu nebeského kráľovstva nezískajú.

Ako je už spomenuté na šport nie som odborník a už vôbec netuším, či v Antike boli aj iné športové zápolenia, ktoré by boli pre súdobých čitateľov zrozumiteľné a súčasne dostatočne pripodobniteľné k nášmu behu za nebeským povolaním. Keď sa však ku mne po prvý krát dostalo vysvetlenie fungovania Tour de France bolo mi zrazu jasné, že Pavel by dnes prirovnal náš kresťanský život skôr k tejto súťaži.

Prečo si to myslím? Pouvažujme spolu. Každý cyklista súťaží tak sám za seba a chce dosiahnuť svoje osobné maximum, ale súčasne súťaží za tím. Tím nevyhrá, pokiaľ má len jednu hviezdu s ambíciami a zvyšok z neho sú pohodlní prizerači. Navyše súťaž má viacero etáp a každá z nich je iná, preto dáva vyniknúť rôzne nadaným súťažiacim. Jednu etapu zvládne ľahšie vytrvalec, inú šprintér, ďalšiu špecialista na horskú cyklistiku. Každý člen tímu musí absolvovať každú etapu a snaží sa dokončiť ju so cťou, lebo jeho čas sa počíta.

Tím sa vzájomne podporuje aj keď na trati vlastne aj vzájomne súťaží. Tím vie kto je na čo talentovaný a tak si jeho členovia vzájomne vytvoria priestor na excelovanie v tej oblasti v ktorej sú dobrí – podržia sa, povzbudia sa – držia spolu a vzájomne si držia chrbát. Navyše každý musí absolvovať každú etapu – aj tú ktorá nie je jeho “srdcovkou”, pretože možno práve tam bude vytvárať koridor lídrovi alebo časť preteku ho ťahať.

Už vidíš tú paralelu? Ja rozhodne. Sme spolu v cirkvi, službe, na skupinke – máme rôzne obdarovania, ale všetci z nás musia každé ráno “nasadnúť na bicykel a pedálovať. Každé ráno – lebo každá etapa sa počíta. Možno tú etapu dnes nevyhráš, možno dostaneš cestou defekt, možno spadneš, ale dobicykluj do cieľa – aj na Tebe záleží. Možno nie si vedúci, možno máš pocit, že ťa ani nevidno, ale v tíme máš miesto – aj Tvoj “čas” sa ráta.

Možno práve ty dnes vytvoríš svojim verným pedálovaním priestor pre lídra etapy aby naplnil čo Pán zamýšľal pre tvoj tím, alebo možno sa staneš ty tým, ktorý potiahne iných k víťazstvu. A možno práve dnes túto etapu vyhráš. Tak nasadni na bajk a pedáluj – a dotiahni to do cieľa tejto etapy. A zajtra zas … až kým spolu nebudeme preberať večný vavrín víťazstva od Pána.