Z oblaku zaznel hlas: Toto je môj vyvolený Syn, jeho počúvajte. A keď hlas doznel, ostal Ježiš sám. V tých dňoch zachovali mlčanie a nikomu nehovorili o tom, čo videli.
Lukáš 9:35-36

Tento hlas Otca nebeského zaznel učeníkom, ktorých Pán Ježiš vzal na vrch, aby sa spolu modlili. Je to naozaj silný moment a jeho obsah má veľkú hĺbku. Musel to byť pre nich zlomový a premieňajúci okamih. Často si predstavujem seba na ich mieste. Aké úžasné stretnutie to muselo byť. Okrem výsady modliť sa so samotným Mesiášom zažili odkaz od Otca nebeského, že jeho vyvolený SYN je ten s kým tam sú a modlia sa. Tieto slová museli ich vieru v momente upratať na správne miesto a pravdepodobne aj tie najmenšie pochybnosti, ktoré mohli mať o Ježišovi museli odísť. Ešte aj zjavenie Mojžiša a Eliáša malo v ich kontexte židovskej kultúry veľkú pridanú hodnotu.

Náš Ocko nebeský vždy vie ako a kedy prehovoriť do nášho života. Presne vedel čo potrebujú vidieť učeníci, aby ich viera bola posilnená. Kto iný by to mohol vedieť ako TEN, kto nás stvoril a dokonale pozná? Jeho slovo nikdy nemešká aj keď máme pocit, že opak je pravdou. Okolnosti, ktorými sa v živote boríme sú často náročné, ubíjajú nášho ducha – spomaľujú náš beh do cieľa alebo nás úplne zastavia. Jeho slovo má však moc v každom čase premeniť slabosť a podlomené kolená v behu na silu a vytrvanie až do cieľa. Veríš tomu?

Modlitba bola kľúčom a otvorila učeníkom (aj nám) obrovský poklad vo forme premieňajúceho zjavenia o tom kým je Ježiš. Ako VEĽMI to zjavenie v našom behu za Kristom potrebujeme aj my. Zjavenie, ktoré nám na modlitbe odhalí Božie milujúce srdce. Potrebujeme viac momentov kedy modlitba skončí omnoho ďalej ako pri našich prosbách či predstavách. Ďalej ako sme si predstavovali a ako sme plánovali. Jednoducho keď sa stane to, že sa odlepíme od starostí a vnoríme sa do Jeho prítomnosti v ktorej nám je dobre. Prítomnosti, ktorá prinesie úľavu, slobodu, občerstvenie, pokoj, nasmerovanie .. to nadprirodzene prirodzené čo potrebujeme zažiť.

Nech čas na modlitbe je pre nás pri zameraní sa na Pána Ježiša zjavením nadprirodzeného nebeského ktoré, odhaľuje to čo je v Otcovom srdci. Len JEHO čerstvé zjavenie nám dodá silu a dostatok vytrvalosti na beh, ktorý bežíme.