Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia!
Matúš 7:7-11

Asi každému z nás utkveli momety z detstva, kedy sme dostali darček. Či už darček vytúžený alebo naopak taký, o ktorom sme ani nesnívali. Mnohí z vás by sa rozpamätali na konkrétne situácie, dary a darcov, konieckoncov “poriadnych” príležitostí na “poriadny” dar sa do roka nájde len zopár: meniny, narodeniny, Vianoce, návšteva príbuzných,… Je bežným obrazom, že malí chlapci a dievčatká stepujú pred dverami keď sa má ocko vrátiť (napríklad zo služobnej cesty), hodia sa mu okolo krku a s úsmevom a detskou úprimnosťou im z úst vyletí otázka: “Čo si mi priniesol?”.

Proste – hľadajte – klopte – na tomto mieste je v originálnom texte v gréčtine použitý rozkazovací spôsob v prítomnom čase, čo naznačuje stále prosenie, hľadanie a klopanie. Lukáš, ktorý vo svojom evanjeliu taktiež spomína Ježišovu kázeň na vrchu, je trochu viac špecifický, a namiesto všeobecnejšej formulácie “dobré dary” spomína priamo jeden najväčších darov, ktorý bol ľuďom daný:

Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia.
Lukáš 11:13

Pár veršov dozadu nám Ježiš hovorí aj to, že náš Otec vie, čo potrebujeme, skôr než ho vôbec prosíme. Nech nám je tento text inšpiráciou k nasledujúcemu zamysleniu:

1. Dary od Boha svedčia o jeho dobrote, kreativite a poznaní túžob jeho detí. Venuj nasledujúcich pár minút na rozpamätanie sa na konkrétne dary, ktoré Ti Otec daroval za posledné obdobie… (duchovné ale aj hmotné)
2. Ktoré sú dary, po ktorých túžim? Viem byť vytrvalý v prosení, hľadaní, klopaní? (Čo ak ma od nejakého daru delí len jedna modlitba?…)

Zvedavosť, úprimnosť a radosť patria k prirodzenej povahe detí. A keďže aj my sme deti svojho Otca, tak nech nám detské vzrušenie v momente očakávania daru ide príkladom. “Čo si mi priniesol?”