Odhoďte od seba všetky svoje hriechy, ktorých ste sa dopúšťali, a utvorte si nové srdce a nového ducha.
Ezechiel 18:31

„Podaj mi ten rezeň ..a aj tú čalamádu. Je v taške, pod krémešom a veterníkmi.“
„Tam nie je, tam sú len tie pagáče, volské oká a kečup. Ale pozriem ešte do košíka.“
„Daj pozor, aby sa ti z neho nevyliala tá držková …“

Spomínaný košík sa nachádzal v odkladacom priestore nad mojou hlavou. Predstava držiek zamotaných v mojich kučeravých vlasoch ma veľmi nelákala, tak som zdvihla zrak od knihy. Sedela som v rýchliku smerom do Košíc spolu s manželským párom v stredných rokoch.

Boli neprehliadnuteľní, pretože mali enormne veľa batožiny. Asi cestujú na dlhší čas, pomyslela som si, keď som videla všetky tie tašky, batohy a kufre. Počas cesty sa však ukázalo, že takmer vo všetkých mali jedlo. Vlak sa ešte ani nepohol a už začali jesť. A ako som spomínala, neboli to len také tie obligátne cestovné bagety, rezne, tyčinky, keksíky .. normálne si niesli so sebou hlboké porcelánové taniere na polievku (ktorá našťastie neskončila v mojich vlasoch), utierky, servítky, príbory .. dokonca mlynček s čiernym korením. Keď z vlaku vystupovali (a ako som sa od nich dozvedela, naozaj cestovali preč takmer na 5 týždňov), zostal im jeden malý kufrík a kopa prázdnych tašiek, ktoré im, aj nám ostatným, strašne zavadzali.

Často premýšľam o tom páre a tom, koľko úsilia, námahy aj peňazí venovali prípravám na cestu trvajúcu 5 hodín a ako málo si toho niesli do cieľa. A celý čas museli so sebou vláčiť aj tie zavadzajúce, prázdne a celkom zbytočné tašky a kufre.

Koľko úsilia, námahy, času a peňazí venujem ja svojim túžbam, pohodliu, svojej ceste týmto pozemským životom? Čo mi zostane do večnosti? Čo zbytočné so sebou vláčim?

Pri každom rozhodovaní o tom premýšľam … alebo by som aspoň mala … alebo by som aspoň chcela … vy nie?