“Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí slanú chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť, aby ľudia po nej šliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!”  Matúš  5:13-16

Verím, že miesto aj čas, kde sme ako deti Božie postavení v našom meste nie je náhoda ,ale Božie nadprirodzené časovanie. Práve ty a ja môžeme jednoduchou formou bytia a prirodzeným postojom chvály a vďaky voči Bohu poukazovať na Neho samého.

To, k čomu nás sám Ježiš pozýva, je cesta. Cesta, kde počas našich pár rokov života (oproti večnosti) môžeme byť cez naše bežné povinnosti a životné situácie svetlom sveta. A preto nech tak svieti naše svetlo pred ľuďmi, aby videli naše dobré skutky … keď vieme pomôcť jeden druhému, keď nie sme sebeckí, keď naše skutky sú plné lásky a obety.

Nenechajme si diablom ukradnúť slanosť – dobrú náladu, dobrosrdečnosť, ochotu pomáhať, lásku k ľuďom, nádej pre tento svet. Pretože ak soľ stratí slanú chuť, čím ju osolia?