“Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a bude vám odpustené! Dávajte a bude dané aj vám — mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám. A povedal im aj prirovnanie: Môže viesť slepý slepého? Nepadnú azda obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. No každý, kto je vyučený, bude ako jeho učiteľ. Ako to, že vidíš smietku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku nebadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka, a pritom sám nevidíš brvno vo svojom oku? Ty pokrytec, najprv vyhoď brvno zo svojho oka, až potom uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho brata. Niet dobrého stromu, čo rodí zlé ovocie, a niet ani zlého stromu, čo prináša dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Veď z tŕnia sa nenazbierajú figy ani hrozno z ostružín. Dobrý človek vynáša dobro z dobrého pokladu srdca a zlý človek vynáša zlo zo zlého srdca, lebo jeho ústa hovoria to, čím je preplnené jeho srdce. Prečo ma oslovujete: Pane, Pane, a nerobíte to, čo hovorím? Komu sa podobá ten, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a plní ich? Ukážem vám: Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď prišla povodeň, privalil sa prúd na ten dom, ale nemohol ním pohnúť, lebo bol pevne postavený. Kto však moje slová počúva a neplní ich, podobá sa človeku, ktorý postavil dom na zemi bez základov. Keď sa privalil prúd na taký dom, zrútil sa a zostalo z neho iba veľké rumovisko.”  Lukáš 6: 37-49

Každý z nás pozná ten stav, kedy očakávame spravodlivosť a dobré správanie od druhých, ale sami si ťažko priznávame postoje svojho srdca. Nahliadnuť do svojho vnútra a uvidieť tam niekedy aj to, na čo nie sme hrdí je dôležité. Bez pravidelnej inventúry nastáva chaos alebo pretvárka a tak sa strácame od toho, k čomu nás volá Boh. Priznať si, že naše srdce nie je dokonalé a má medzery v nás ma vypôsobiť pokoru a túžbu po Bohu, ktorý miluje obnovovať a budovať to, čo nie je.

Avšak náš rozum nás rád klame a podsúva nám malomyselnosť a slabosť ako náhradu úprimnosti a túžby po zmene. A tak častokrát sa radšej tvárime, že je všetko v poriadku a nepriznáme si omyl v našom zmýšľaní. Úprimnosť je nesmierne dôležitá. Bez nej nevieme začať správne. Skúmajme naše postoje a poďme do hĺbky, aby sme mohli správne nastaviť naše smerovanie. Dovoľme Bohu preplniť naše vnútro Jeho myšlienkami. Nech sme ľuďmi, ktorí žijú otvorene to, v čo veria.