Druhá kapitola Daniela nás vtiahla do zvláštnej a neriešiteľnej situácie. Babylonskému kráľovi sa sníval sen. Hneď ako sa zobudil, vedel, že to bol bytostne dôležitý sen, ale paradoxne ho zabudol. Preto dal zvolať všetkých radcov, čarodejov i veštcov a chcel od nich nielen vysvetlenie sna, ale aj sen samotný. Kráľ sľúbil vysokú odmenu, ale aj krutý trest smrti ak sa to nepodarí. To hrozilo všetkým, vrátane Daniel a jeho priateľov. Všetci predvolaní pred kráľa sa začali brániť a hovorili, že to žiadny človek nemôže vedieť. Doslova povedali, že to môžu vedieť len bohovia, ktorí však nebývajú medzi smrteľníkmi. …

Často sa sťažujeme, že v našich dňoch vôbec nie je ľahké žiť kresťanský život. Kresťanstvo obyčajne nie je tou „cool” alternatívou, ktorú by sme okolo nás mohli vidieť. V škôlke, škole, internáte, práci, či v politike. Žijeme v post-kresťanskej Európe, mení sa to, čo sa učí v školách a to, že Ježiš je pravda znie veľmi archaicky. Kresťanstvo už zďaleka nie je norma, tam kde sme. Náš príbeh je možno trošku podobný príbehu Daniela a jeho troch kamarátov, ktorí sa ocitli v exile. Kultúra, zvyky, požiadavky Babylona boli úplne iné ako ich viera v Boha. Napriek tomu nám ukázali jedinečný príklad ako žiť v takomto exile tak, že Boh bude vyvýšený. …