Čo robiť, keď strácame dôveru či istoty, na ktoré sme sa v minulosti spoliehali? Ako dokážeme ako Kristovi nasledovníci prekonať straty a ťažkosti? Musíme sa vtedy navrátiť k nádeji! Nádej je často nepochopená a zabúdaná, obzvlášť v ťažkých obdobiach. Nádej nám môže pomôcť vytrvať, aj napriek strate a žiaľu.
Obdobie pandémie nám nastavilo zrkadlo a žiaľ často sme nemohli byť nadšení z toho, čo sme v ňom videli. Bolo smutné vidieť, že namiesto služby iným, sme aj my kresťania podľahli pokušeniu sa deliť na rôzne skupiny, dohadovať, či vzájomne voči sebe vymedzovať. Asi sme si vtedy mnohí položili otázku, ako takto môžeme zmeniť svet. A asi, ak sme boli úprimní, museli sme konštatovať, že nevieme zmeniť celý svet. Dobrá správa však je, že každý môžeme zmeniť niekoho svet.
Obdobie pandémie nás obralo o ilúziu, že existuje život bez bolesti, hoci sa jej v západnej kultúre snažíme za každú cenu vyhnúť. Verím však, že sme sa naučili, že sme pozvaní k tomu, aby sme išli dopredu napriek bolesti. Problém bolesti je tu s nami od prvých stránok Biblie. Bolesť sa stáva znesiteľnou vtedy, keď vieme, že Boh je s nami a za nás. Bolesť nás buď urobí lepším človekom, alebo horším, ale asi nás nenechá tým, kým sme.
Asi každý z nás vieme ľahko vymenovať niektoré veci, ktoré sme počas pandémie stratili. Čo však vtedy, keď to cítime tak, alebo vieme, že sme sa stratili my. Čo sa dá vtedy urobiť. Biblia, keď hovorí o hriechu, tak ho primárne definuje ako minutie sa Božej vôle. Nasleduje pocit viny, skľučujúca hanba, chuť izolovať sa, únik a bludný kruh uzavrie ďalší a často hlbší hriech.
Apoštol Peter poznal hodnotu milosti veľmi osobne a intímne. Aj preto majú jeho slová v 1.Petra 4:8-11 hlboký význam pre všetkých Kristových nasledovníkov. Vyzývajú nás k vzájomnej láske, ktorá je silnejšia než množstvo hriechov a nabádajú nás k úprimnej, nenútenej pohostinnosti voči ľuďom v našom okolí.
Raz, keď sa budeme my, či niekto iný pozerať na náš život, budeme vidieť hodnotný odkaz, vzácne dedičstvo, či príbeh, ktorý stál za to. Alebo budeme vidieť veľa premárnených príležitostí. Najväčšia hodnota v živote každého človeka je zmierenie s Bohom a prijatie daru večného života.
V ďalšej kázni našej letnej série sa zamyslíme nad témou ‘strát a nálezov’ v spojení s medziľudskými vzťahmi. Tie sú pre život každého jedinca esenciálnym aspektom bytia. Avšak, v uplynulom období utrpeli naše vzájomné vzťahy mnoho rán a neočakávaných sklamaní. Aj medzi kresťanmi pozorujeme nepriaznivý trend rozbitých väzieb a oslabenie spoločnej jednoty, ktorou by sme mali svedčiť vo svete o Božej láske.
Tempo našej doby sa neustále zvyšuje. Snažíme sa stihnúť všetko, byť všade a hlavne čo najrýchlejšie. To samozrejme priamo vplýva aj na naše očakávania Božieho pôsobenia. Pri čítaní Biblie sa však javí, že Boh sa väčšinou neponáhľa. Aké je Božie tempo a prečo je dôležité sa mu prispôsobiť sa dozviete v dnešnej kázni.
Ježiš často hovoril podobenstvá. Sú to bežné príbehy zo života, ktoré v sebe skrývajú veľkú duchovnú pravdu. Jedným takým podobenstvom je príbeh o štyroch typoch pôdy. Je to realistický príbeh, ktorý opisuje bežný život a upozorňuje na to, že je veľa vecí, ktoré bojujú o našu pozornosť a chcú nás okradnúť o to najlepšie. Biblia to niekedy nazýva aj prvou láskou.
Sreznevského 2
831 03 Bratislava
Slovakia
office@citychurch.sk
+421 905 486 792
Sreznevského 2
831 03 Bratislava
Slovakia
office@citychurch.sk
+421 905 486 792
© 2022 CityChurch.sk
